Hortenzia (Hydrangea) je rod rastlín z čeľade Hydrangeaceae. V gréčtine sa jej názov skladá zo slov húdōr (voda) a angeîon (nádoba), teda vodná nádoba. Do tohto rodu boli začlenené aj rody Klanostenka (Schizophragma) a Dekumaria (Decumaria).
Hortenzie rastú ako drobné polokríky, kríky, malé stromy či liany rastúce až do 30m. Táto rozmanitosť sa premieta vo viac ako 75 druhoch. Nájdeme medzi nimi u nás najčastejšie pestované opadavé druhy, ale existujú aj stálozelené.
Ich jednoduché ústretové listy nádherne dopĺňajú bohaté kvetenstvá kvetov usporiadaných v hustých vrcholíkoch.
U niektorých kultivarov vypĺňajú celé kvetenstvo sterilné kvety so zväčšenými kališnými lístkami, u iných sa nachádzajú na okraji kvetenstva. Ich kvety nás nadchnú jasnou modrou, žiarivou ružovou, bielou, zelenkavou levanduľovou, viacerými alebo dokonca všetkými týmito farbami na jednej a tej istej rastline. Líšia sa nielen farbou, ale i tvarom a veľkosťou.
Môžeme ich pestovať ako solitérne rastliny, ale i v skupinovej výsadbe. No popínavé kultivary sa môžu pestovať aj ako liany, či ako pôdopokryvné. Hodia sa takmer do každej záhrady či pestované v kvetináčoch, v malých záhradách, alebo v nádherných zoskupeniach či dlho kvitnúcich živých plotoch.
Krásne kvitnúce ružové, biele a fialovo sfarbené hortenzie.
Pre pestovateľov je zásadná otázka, na akom “dreve” kvitnú tieto elegantné rastliny, keďže kvety sú práve tie, o ktoré nám ide. Pozrime sa bližšie na rôzne druhy hortenzií. Môžeme ich rozdeliť na dve skupiny podľa toho, na akých stonkách kvitnú. Prvou skupinou sú druhy kvitnúce na tohtoročných výhonkoch. Druhou skupinou sú tie, ktoré kvitnú na minuloročných.
Hortenzia metlinatá (Hyrangea paniculata) detail kvetenstva s bielymi kvetmi a púčikmi
Veľký krásny ružový bohato zakvitnutý krík Hortenziea stromčekovitej (Hyrangea arborescens)
Krásne modré kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla)
Svetlo ružová Hortenzia dubolistá (Hyrangea quercifolia) na slnku
Hortenzia kalinolistá (Hyrangea macrophylla) – detail fialovo-zelených kvetov
Krásne biele kvety hortenzie stromčekovitej (Hyrangea arborescens)
Tieto nádherné rastliny s obrovskými kvetmi a staromódnym šarmom sú na pestovanie nenáročné. Prinášame vám pár jednoduchých rád, ako docieliť to, aby vám prinášali čo najväčšiu radosť. Nádherne bohato kvitnú a znášajú takmer akýkoľvek typ pôdy. Hortenzie sú trvalky, ktoré skrášlia a ozvláštnia každú záhradu.
Hortenzia vybratá z kvetináča s koreňmi poprerastanými zeminou pripravená na výsadbu.
Hortenzie milujú kombináciu polotieňa so stredne vlhkou pôdou. Ranné a večerné slnko im nevadí, ale počas obedného silného slnečného úpalu potrebujú zatienenie. Náročnejšie sú na vlahu – preto tie stredne vlhké pôdy. Takže, ak nastane suché obdobie, je potrebné dopriať vašej kráske výdatnú závlahu 2 – 3x týždenne (podľa vašej klimatickej oblasti). Osobitne to platí prvé dva roky od výsadby. Odporúča sa použiť pri jej pestovaní mulč, ktorý zníži odparovanie vody z pôdy.
Ak si všimnete vädnúce listy spôsobené nedostatkom vlahy, doplňte hortenzii vodu. Jej nedostatok môže spôsobiť slabé kvitnutie. Pri zálievke sa vyhnite oblasti kvetov a listov, zálievku aplikujte ku koreňom. Ideálnym časom na zálievku je ráno.
Doprajte jej priepustnú, výživnú pôdu pôdu, ktorá je vlhká, ale nie je neustále premočená. Dlhodobé premokrenie by viedlo k odhnívaniu koreňov a hubovým ochoreniam.
Hortenzie s modrými kvetmi rastúce pri prírodnom jazierku
Bohato kvitnúca Hortenzia stromčekovitá (Hyrangea arborescens) kultivar ‘Annabelle’
Keďže hortenzie potrebujú výživnú pôdu, je vhodné túto výživu do pôdy dopĺňať ako pred výsadbou, tak aj počas pestovanie. Dostatočná kvalitná výživa prispeje k zdravému prosperovaniu, ale i bohatému kvitnutiu.
Ak máte pôdu bohatú na živiny, pravdepodobne nebude potrebovať špeciálne hnojenie. Ak máte na živiny chudobnejšiu pôdu môžete do nej na jar zapracovať kvalitný rozležaný kompost.
Hnojivo na hnojenie hortenzie môže vplývať na vyfarbenie kvetov niektorých druhov hortenzií.
Preto odporúčame Hnojík, ktorý má neutrálne pH. Jeho aplikácia je jednoduchá a možná ako posypom, tak i zálievkou. V prípade napadnutia škodcom i postrekom. (Ako na to sa dozviete v Dávkovanie.)
Vďaka Chitínu zároveň pôsobí repelentne na škodcov a patogény. (O otestovaných repelentných účinkoch na škodcov nájdete v článku Škodcovia.)
Pri aplikácii posypom sa postupne dlhodobo uvoľňujú vyvážené živiny, čo pomáha predchádzať poruchám prijímania živín a tým následným problémom.
Hnojík je odporúčaný v koreniacej, vegetatívnej fáze a pri kvitnutí rastlín.
Hnojík je odporúčané kvalitné hnojivo na hortenzie.
Je plný prospešných mikrobiálnych organizmov. Stimuluje obranyschopnosť rastlín vedúcu k zvýšenej odolnosti voči škodcom a patogénom. Podporuje celkovú vitalitu rastlín i sýtosť farieb. Podporuje tvorbu bohatého koreňového systému a zlepšuje tepelné a vzdušné vlastnosti pôdy a jej štruktúru, vďaka čomu rastliny výživu prijímajú ľahko a rýchlo a zároveň sa eliminuje možnosť prehnojenia či spálenia rastlín.
Pestovanie týchto vznešených rastlín nevyžaduje veľkú náročnosť. Avšak strihanie hortenzie je pre jej nádherné kvitnutie nevyhnutné. Je potrebné sa zamerať na jednotlivé druhy hortenzií, pretože strihanie hortenzie v nesprávny čas môže viesť k tomu, že vám nebudú kvitnúť. Ako teda docieliť krásne a bohaté kvitnutie? Pozrime sa spoločne, kedy treba jednotlivé druhy ošetriť rezom:
Biele hortenzie metlinaté (Hyrangea paniculata) pestované v meste na pozadí mrakodrapu
Krásne kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla) na slnku
Hortenzia popínavá (Hydrangea petiolaris) počas zimy
Mulč, ktorý je výborný pri pestovaní na udržiavanie vlahy v pôde, je vhodný aj na zazimovanie týchto záhradných rastlín.
Na mulčovanie sa môže ideálne použiť ako čečina, tak i slama. No dá sa využiť aj kôra, drevená štiepka.
Niektorí odporúčajú aj lístie, ale pri jeho použití treba byť obozretní, aby nedošlo k zahnívaniu a prenosu hubových ochorení.
Ak by došlo k omrznutiu niektorých častí rastliny, rastlina v podzemnej koreňovej časti prežije. No pravdepodobne prídete o niektoré puky. Ak chcete čím skoršie kvitnutie, môžete na zimu zakryť nielen koreňovú časť, ale celú rastlinu.
U rastlín citlivejších na mráz používa na zazimovanie viacero materiálov. Bežne sa využíva biela netkaná textília a jej podobné materiály, či polystyrén, ktoré môžete upevniť na jednoduchú drevenú konštrukciu zakrývajúcu celú rastlinu a dobre upevniť.
Ak pestujete hortenziu v kvetináči, premiestnite ju do chladnejšieho interiéru s dostatkom rozptýleného slnečného svetla.
Hortenzie sa bežne rozmnožujú pomocou odrezkov. Viete ich pomerne rýchlo zakoreniť.
Základom je vybrať správny odrezok. Na zakorenenie je potrebný mladý tohtoročný výhonok, ktorý ešte nekvitol. Spoznáte ho tak, že je svetlejší ako zvyšok rastliny.
Odrezok by mal mať najmenej 10 – 12cm. s Spodné listy z neho odstráňte a nechajte len 4 vrchné listy. (Ak sú príliš veľké, môžete z každého z nich odrezať polovicu.)
Do kvetináča si pripravte kvalitnú priepustnú zeminu. Môžete použiť substrán na výsev a zakorenenie rastlín.
Pri rozmnožovaní hortenzií na tohtoročnom odrezku spodné listy odstráňte, aby zostali 4 vrchné listy.
Odporúčame ju premiešať s Hnojíkom, ktorý zabezpečí kvalitnú vyváženú výživu vašej hortenzii hneď od začiatku a bude podporovať jej silnú imunitu proti chorobám. Hnojík zároveň pomáha rastlinám vďaka Chitínu sa brániť pred škodcami.
Pred vysadením odrezku môžete použiť koreňový stimulátor, ktorý podporí vytvorenie koreňového systému. Zeminu v kvetináči zvlhčite a vytvorte si do nej dierku, do ktorej zasaďte svoj odrezok až po listy a pôdu okolo neho jemne pritlačte. Ešte mierne polejte.
Ideálne je, keď umiestnite takto zasadený odrezok do teplého fóliovníka, alebo si ho vytvoríte okolo rastliny napríklad igelitovým vreckom. Vyhnite sa umiestneniu na priame slnečné svetlo.
Pravidelne po pár dňoch skontrolujte a doplňte vlahu, keď povrch pôdy vyschne. Za takúto starostlivosť sa vám hortenzia po pár týždňoch odmení novými korienkami a môžete ju vysadiť v záhrade.
Veľká skupinová výsadba bohato kvitnúcich hortenzií v záhrade
Vedeli ste, že kvety hortenzie sú označované ako indikátory pH podľa zafarbenia kvetov?
Naozaj je to možné? Áno, ale nie hneď, ako šibnutím čarovného prútika. Môže to trvať niekoľko týždňov až mesiacov. A nie u všetkých druhov hortenzií. Pozrime sa bližšie ako zmeniť farbu kvetov hortenzie.
Táto zmena farby je možná u niektorých kultivarov Hortenzie pílovitej (Hyrangea serrata) a Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla). Výnimkou sú biele kultivary, ktoré neovplyvňuje pH pôdy a zostávajú spravidla stále biele. Najlepšie im vyhovuje neutrálne až jemne zásadité pH pôdy.
Rozkvitnuté modré, červené a ružové kvety hortenzie, ktoré dokáže u jednotlivých kultivarov ovplyvňovať pH pôdy.
Kultivary modrej, červenej a ružovej farby ovplyvňuje pH pôdy, v ktorej sú pestované. Červené a ružové kultivary obľubujú, tak ako biele, neutrálne až jemne zásadité pH pôdy (6,0 a viac). Modré kultivary sa pestujú v pôde s kyslým pH (5,5 a menej).
No samotné pH a farba kvetov hortenzií je trochu komplikovanejšia téma.
Počas jesene dochádza k prirodzenému blednutiu kvetov hortenzií. Prirodzený proces starnutia môže spôsobovať jemné prefarbovanie kvetov do kombinácie ružovej, zelenej či hnedej. Neovplyvní však natrvalo sfarbenie kvetov hortenzie. Budúcu sezónu opäť vykvitnú vo svojej pôvodnej farbe.
Pri jednotlivých typoch pôdy nejde len o samotné pH, ale aj o to, koľko hliníkových iónov dokáže z pôdy konkrétny kultivar vstrebať.
Rozkvitnuté kvety hortenzie meniace svoju farbu.
Zmenu zafarbenia kvetov sa odporúča aplikovať na hortenziách starších ako 2 roky.
Modré kvety je jednoduchšie prefarbiť na ružové. Stačí použiť na jar (alebo na jeseň) mletý vápenec v pomere 200g na m² a dobre zaliať.
K premene modrých kvetov na ružové môže prispieť silne mineralizovaná tzv. tvrdá voda. Preto pre zachovanie pôvodnej modrej farby sa odporúča používať dažďovú vodu.
Pre opačnú zmenu farby kvetov, teda z ružovej na modrú, použite nasledovný postup. Na jar po prebudení rastliny aplikujte na pôdu roztok síranu hlinitého. Vyrobte si ho v pomere 7 g síranu hlinitého na 4 litre vody a zalejte ním pôdu. Túto zálievku aplikujte ešte 2 krát vždy s odstupom 1 mesiaca.
Ak teda túžite vyskúšať zmeniť farbu vašej hortenzie, držíme vám prsty a prajeme veľa trpezlivosti a radosti z nádherne vyfarbených kvetov.
Ružovo-biele kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla)
Zelené kvety hortenzie stromčekovitej (Hyrangea arborescens) v záhrade
Fialové kvety Hortenzie kalinolistej (Hyrangea macrophylla) na kamennom povrchu
Medzi najčastejšie sa u nás vyskytujúce choroby hortenzií a škodcov patria:
– hubové ochorenia: sivá pleseň (Botrytis cinerea), múčnatka, škvrnitosť listov
– vírusové ochorenia: prstencová škvrnitosť, suché černenie, mokré černenie
– živočíšny škodcovia: voška záhradná (Macrosiphon euphorbiae), puklica hortenziová (Pulvinaria hydrangeae), nosánik ryhovaný(Otiorhynchus sulcatus), roztočce, slimáky a slizniaky
Choroby a škodcovia hortenzií môžu znepríjemniť pestovanie nádherných rastlín. Ako sa s pomocou Hnojíka – organického hnojiva na hortenzie a ďalšie okrasné a úžitkové rastliny a plodiny vysporiadať s vyššie uvedenými problémami pri ich pestovaní nájdete na: Dávkovanie. Potvrdené repelentné účinky na škodcov nájdete v článku: Škodcovia rastlín.
Púčiky hortenzie metlinatej (Hyrangea paniculata) kultivar Siebold Rednia.
pohľad zhora na pozadie s farebnými kvetmi hortenzie na mramorovom povrchu
modré hortenzie zblízka
Ružové kvety hortenzie použité na dekoráciu kvetov na prestierania na stole
Biela hortenzia vo váze
Kvety hortenzie v čipkovom kovovom kvetináči
Ovocný strom je rastlina stromovitej formy, drevina. Pestovaný býva spravidla pre úžitok plodov. Pričom jeho pestovanie môže plniť aj estetickú funkciu.
Plody ovocného stromu sú označované ako ovocie. Podľa jednotlivých druhov sa ovocie líši veľkosťou, tvarom, farbou i chuťou. Stromy, ktoré prinášajú jedlé ovocie pre ľudí, dostali pomenovanie ovocné stromy.
Pestovanie ovocných stromov má u nás veľmi dlhú históriu. Tak ako v minulosti i teraz sa ovocné stromčeky tešia u pestovateľov veľkej obľube. Okrem skrášlenia či vytvorenia príjemného tieňa ponúkajú skvelú pridanú hodnotu vo forme svojho ovocia.
V našich klimatických podmienkach najčastejšie pestované ovocné stromy v exteriéri sú: jabloň, hruška, slivka, čerešňa, višňa, marhuľa, či broskyňa. No v našich záhradách a sadoch nájdeme aj nektarinku, ringlotu, mirabelku, morušu či krížence ako napríklad slivkomarhuľa alebo jarabinohruška.
Jabloň so jablkami na konároch
Hruška so zrelými plodmi hruškami v záhrade
Strom Slivka s dozretými plodmi slivkami
na strome
Čerešňa s červenými bobuľovými plodmi čerešňami
Višňa s nádhernými plodmi a listami na konári
Vetva broskyne s dozretými plodmi a listami
Väčšina záhradkárov a pestovateľov ovocných stromov si svoje ovocné stromy kupuje. Hoci sa nájdu aj nadšenci, ktorí si vypestujú vlastný podpník a zaštepia do neho ovocný strom, o ktorý majú záujem. Väčšinou však túto náročnú prácu prenechávame odborníkom, ktorí sa jej venujú na profesionálnej úrovni.
Už pri výbere konkrétneho ovocného stromu, ktorý chceme kúpiť, riešime rôzne typy podpníkov ovocných stromov. Od nich sa odvíjajú vlastnosti stromu, o ktorý máme záujem. Je rozdiel či si vyberieme podpník, vďaka ktorému náš strom vyrastie do výšky maximálne 2m, 8m, či do 15m.
Podpníky stromov, do ktorých sú zaštepené odrody ovocných stromov, okrem veľkosti, tvaru, rýchlosti rastu či pestovateľských nárokov stromu, ovplyvňujú aj chuť, tvar, skladovateľnosť či vyfarbenie plodov. Preto je vhodné tejto oblasti pri výbere ovocného stromu venovať pozornosť.
Pri výbere kultivaru ovocného stromčeka sa zamerajte aj na opelivosť. Existujú kultivary ovocných stromov, ktoré sú označené ako samoopelivé (samosprašné), ale aj také, ktoré sú cudzoopelivé (cudzosprašné). Keď sa budete rozhodovať, ktorý stromček si kúpiť, u jednotlivých kultivarov, pozrite si aj informáciu, či je samoopelivá, alebo akých potrebuje opeľovačov. Ak ju nenájdete, vyžiadajte si ju.
Ak si totiž vyberiete cudzoopelivý kultivar a vo vašom okolí, v dostatočnej vzdialenosti, sa nenachádza jeho opeľovač, nedočkáte sa vytúženej úrody. To je častá odpoveď, prečo ovocný strom neprináša úrodu.
Čerešňa – kvitnúca vetva čerešňového stromu
Kvitnúci ovocný strom hruška – detail na biele kvety, puky a listy.
Broskyňa – Ružový broskyňový kvet
Kvitnúce jablone v záhrade.
Aby ste mohli pestovať ovocné stromy, nemusíte mať nevyhnutne veľký priestor v záhrade či sade. Nájdete kultivary, ktoré označujeme ako zakrslé ovocné stromy a sú vhodné aj do menších priestorov.
Vďaka podpníkom, do ktorých sú zaštepené, zakrslé formy ovocných stromov nedorastajú do veľkých rozmerov – ani výšky, ani šírky. Vďaka svojej veľkosti sú pohodlnejšie na starostlivosť pri strihaní, postrekoch, ale i pri zbere ovocia.
Ak nemáte priestor ani na zakrslé formy stromčekov, ešte stále sa nemusíte vzdať svojho sna o pestovaní ovocných stromov. Riešením môžu byť stĺpovité ovocné stromy, ktoré sú vhodné do aj do úzkych priestorov.
Ich história začína v Anglicku a zvyčajne sú zaštepené na pomaly až mierne stredne rastúcich podpníkoch.
Už z ich názvu vyplýva, že ich koruna je úzka – stĺpovitá. Majú jeden hlavný výhon, tzv. terminál, z ktorého sa rozrastá koruna do maximálnej šírky 1m. Tieto stĺpovité stromčeky dorastajú do maximálnej výšky 4m.
Veľkosť plodov stĺpovitých ovocných stromov je normálna, hoci množstvo plodov nebude ako u klasických veľkých stromov, predsa si môžete dopestovať vlastné ovocie.
Balkóny či terasy sú súčasťou našich domácností, kancelárií, reštaurácií… Je krásne, keď sa aj oni zelenajú a prinášajú nám do života trochu prírody. Nemusia to byť len kvietky, bylinky či zeleninové priesady. Môžu to byť aj ovocné stromy.
Vyššie spomenuté stĺpovité formy ovocný stromov sú riešením aj pre tých, ktorých snom je pestovať ovocný strom na balkón, či terasu.
Na balkóny i terasy je potrebné vyberať kultivary, ktoré dorastajú do výšky 2m až 3m a ktorým vyhovuje pestovanie v tzv. kontajneri, teda v primerane veľkej nádobe, kvetináči.
Nepotrebujú nevyhnutne pre svoj koreňový systém veľký priestor vo voľnom priestore. Samozrejme, že preto potrebujú o niečo viac starostlivosti. Najmä vo forme výživy a vlahy. Ale veľmi dôležitý je i rez a prebierka plodov
Takto môžete pestovať stĺpovité kultivary jabĺk, hrušiek, sliviek, čerešní, višnín či marhulí. Dokonca si môžete vybrať stromčeky, ktoré na jednom podpníku majú zaštepené dve rôzne odrody toho istého druhu či dokonca rozličných druhov ovocných stromov.
Výsadba je dôležitým krokom pestovania a vplýva na pestovanie a prosperitu stromu po celý čas jeho životnosti.
Príprava pôdy, jej obohatenie o vhodné kvalitné hnojivo, akým je napríklad Hnojík a dostatočne veľká výsadbová jama (ideálne 50x50x50 cm) je samozrejmosťou. Aký veľký priestor od okolia váš stromček potrebuje sa odvíja od jeho druhu a kultivaru.
Najideálnejším obdobím, kedy zasadiť ovocné stromy, je čas vegetačného pokoja. Chladné počasie jesene od polovice októbra, kým nie je zamrznutá pôda, podporuje dobré zakorenenie mladých stromčekov. Pri jesenne výsadbe nie je nutné robiť po vysadí rez koruny, je možné ho urobiť na jar.
Ak chcete vysadiť stromček na jar, najlepšie je to hneď po rozmrznutí pôdy (ranné mrazíky nie sú prekážkou). Najneskôr vysaďte voľnokorenný stromček do konca apríla.
Kontajnerované stromy je možné vo všeobecnosti vysádzať aj neskôr, teda celoročne, kým nie je zamrznutá zem. No vysoké teploty a sucho môžu byť prekážkou pre uchytenie stromu. Preto je dôležité mu zabezpečiť pravidelnú dostatočnú vlahu, prípadne pri veľmi silnom slnečnom žiarení jemné zatienenie. Ideálny čas aj pre je však jeseň či jar.
Pred samotnou výsadbou je vhodné namočiť koreňový systém na 1 – 24h do vody a následne vysadiť. Miesto štiepenia musí byť minimálne 10cm nad povrchom pôdy.
Pôdu okolo stromčeka dobre utlačte a stromček výdatne zalejte.
Každá odroda či kultivar majú svoje špecifické požiadavky na pestovanie. Vo všeobecnosti ovocné stromy obľubujú ľahšiu, priepustnú, humóznu a výživnú pôdu s mierne kyslou reakciou.
Pri výbere miesta treba okrem kvality pôdy dať pozor na premokrenie, ktoré by spôsobilo odhnívanie koreňov. No po vysadení a pri pestovaní, zvlášť v období sucha, je potrebná dostatočná zálievka.
Pri výbere miesta zohľadnite aj svetelné podmienky, aby váš stromček dobre prosperoval a dopestované ovocie malo dostatočnú sladkosť.
Pred zakúpením stromčeka, zohľadnite vaše klimatické podmienky, aby vami vybratému kultivaru sa dobre darilo a mali ste očakávanú úrodu.
Po jarnom vysadení nezabudnite počas prvého mesiaca stromček výdatne zalievať. Po vysadení je dôležité najmä počas prvého roku udržovať okolie stromčeka bez buriny a trávnatého porastu.
V prvých rokoch po vysadí, keď stromček začne rodiť, je vhodné robiť tzv. prebierku plodov. To znamená, nenechávať na mladom stromčeku priveľa plodov, aby nedošlo k jeho predčasnému vyčerpaniu.
Zvlášť to platí u stĺpovitých odrôd a stromčekoch pestovaných v kvetináčoch. Aj po pár rokoch pri stĺpových odrodách je vhodné, aby nasadené plody neboli bližšie ako 10 cm, aby mali dostatočný priestor na svoj rast a dozrievanie.
Hnojenie ovocných stromov je nevyhnutné pre zdravý rast, prosperovanie i bohatú úrodu. Bez dostatočnej výživy, keď sa nedoplnia živiny do vyčerpanej pôdy, sa stromom nebude dobre dariť. Či použijete kvalitný kompost, alebo odporúčané vyvážené organické či minerálne hnojivo, je na vás.
My vám odporúčame organické hnojivo z hmyzieho trusu Hnojík. Je vhodné pre všetky druhy ovocných stromov, ľahké na manipuláciu, jednoduché na aplikáciu, s kvalitnými vyváženými živinami a s ich postupným uvoľňovaním.
Veľkou výhodou je, že vaše stromy s Hnojíkom nemôžete prehnojiť ani spáliť. Ak ho dáte viac, stromu neublížite, ale postupne si bude brať potrebné množstvo živín. Jeho aplikáciou zároveň podporujete tak potrebný pôdny život.
Bonusom Hnojíka je jeho repeletný účinok na škodcov. Vďaka Chitínu, ktorý obsahuje, sa vaše stromy budú samé brániť pred nepríjemnými návštevníkmi. Viac o chitíne a jeho účinkoch sa dočítate v článku Chitín.
Na ktorých škodcov sú potvrdené repelentné účinky nájdete pod názvom Škodcovia. Hnojík môžete používať viacerými spôsobmi – posyp, postrek, zálievka. Ako si ich pripraviť a aké množstvo Hnojíka použiť nájdete v článku Dávkovanie.
Po výsadbe ovocných stromov sa odporúča urobiť rez. Keď vysádzate stromček na jeseň, môžete vynechať tento rez a urobiť ho na jar.
Po jarnej výsadbe ponechajte stromčeku 3 až 5 základných vetiev, na ktorých bude po 2 až 6 očiek. Posledné očko na konáriku má byť nasmerované von od koruny. Rany spôsobené rezom ošetrite napríklad štepárskym voskom alebo balzamom, aby nedošlo i napadnutiu patogénmi.
Pri stĺpovitých odrodách neskracujte hlavnú vetvu! V predjarnom období pred pučaním postranné výhony skráťte približne na 15cm (za tretím očkom), pričom posledné očko nech smeruje dnu do koruny stromu.
Prvý rez sa robí po výsadbe. Pri jesennej výsadbe je možné odložiť ho na jar.
V ďalších rokoch sa v rozdielnom čase odporúča robiť rez jadrovín a rez kôstkovín. Jadroviny, teda jablone či hrušky, sa strihajú na konci zimy v predjarnom období prv ako začnú pučať.
Naopak u kôstkovín, ako slivka, čerešňa, višňa, marhuľa alebo broskyňa, sa rez vykonáva, keď začnú pučať, teda v jarnom období po ich prebudení. Tento rez v jari spôsobí zníženie rastu vetiev a zvýšenie produkcie ovocia.
Presný čas, kedy strihať ovocné stromy, je potrebné prispôsobiť vašim klimatickým podmienkam. Iný termín na strihanie ovocných stromov je v severných oblastiach, iný v južných.
U stĺpovitých ovocných stromov sa ešte v letnom období sa zaštipujú letorasty, ktoré sa potom rozvetvia. To spôsobí vznik tzv. rodivého obrastu, na ktorom budú rásť plody. Ideálny termín je od konca júla do polovice septembra. Čas je opäť potrebné prispôsobiť vašim pestovateľským podmienkam.
Pre mnohých záhradkárov a pestovateľov je pestovanie ovocných stromov láskou i vášňou. Prajeme vám, aby vaša starostlivosť a námaha vám prinášala radosť a vytúženú ovocnú odmenu.
Eukalyptus (latinsky Eucalyptus) je rod rastlín z čeľade myrtovité (Myrtaceae). Niekedy sa nesprávne označuje ako austrálsky gumovník. Sa spája s koalami. Tie sa výlučne živia listami eukalyptu.
Eukalypty sú rýchlorastúce stálozelené stromy, dorastajúce do obrovských rozmerov. Pôvodne pochádzajú z Austrálie a Malajzie. V Austrálii tvoria až 95% lesov, pričom znášajú klimatické podmienky od púští až po dažďové lesy.
Obrovský eukalyptový strom napriek poškodeniam po požiari dokáže prežiť
Detailný pohľad na farbami hýriaci kmeň eukalyptu rastúceho v Austrálii.
Druhy eukalyptu by sme mohli rozdeliť medzi , ktoré potrebujú pre svoj život veľký vonkajší priestor a ktorým postačuje menší priestor ohraničený veľkosťou črepníka či kvetináča. Výškové rozpätie týchto úžasných stromov je od 1 metra z pomedzi šľachtených kultivarov až do takmer 100 metrov vysokých krásavcov rastúcich vo voľnej prírode v ich domovine.
Prirodzene tieto rastliny potrebujú pre svoj bujný a mohutný rast naozaj veľký priestor. Preto i pestovanie v záhrade treba dobre zvážiť. A to nielen kvôli teplotným nárokom. Ale aj pre veľkosť priestoru, ktorý im viete dopriať.
Ak však hľadáte taký, ktorý môžete pestovať ako izbovú rastlinu, nemusíte si zúfať. Stačí dodržať pár pravidiel.
Pohľad zdola na obrovské eukalyptové stromy
Konárik eukalyptu s listami a kvetnými pukmi
Pri výbere odrody si treba dávať veľký pozor, aby ste si skutočne zadovážili správny kultivar.
Ľahko by sa mohlo stať, že si zabezpečíte napríklad Eukalyptus Gunnov (Eucalyptus gunnii), veľmi pekný, ale úplne nevhodný na pestovanie v interiéri, pretože dorastá do výšky 35 metrov s ročným prírastkom 2 metre.
Na rozdiel od Eukalyptus Gunnov ‘Azura‘ (Eucalyptus gunnii ‘Azura’), ktorý je pomalšie rastúci eukalyptus s kompaktným vzrastom a s klasickými malými, okrúhlymi, modrastými listami a v kvetináči krásne vynikne.
V množstve odrôd tejto rastliny by sa človek mohol ľahko stratiť, pretože podľa vzhľadu ich je ťažké odlíšiť. Je dobré nechať si poradiť odborníkmi, ktorý sa pestovaniu a šľachteniu týchto úžasných rastlín na profesionálnej úrovni s nadšením venujú už vyše 40 rokov.
Aké druhy na interiérové pestovanie v črepníku či kvetináči odborníci z Hardy Eucalyptus odporúčajú? Poďme sa na ne spoločne pozrieť. Možno vás niektoré z nasledujúcich odrôd zaujmú natoľko, že sa rozhodnete pre ich pestovanie.
Koaly sú známe tým, že sa živia výhradne listami eukalyptu – tejto koale listy naozaj chutia
Z ďalších odporúčaných na pestovanie ako izbové rastliny môžeme spomenúť:
Detail mladého konárika eukalyptu s listami
Konáriky eukalyptu so zaoblenými sivozelenými listami
Zaujali vás tieto odrody a kultivary natoľko, že ste sa rozhodli pre eukalyptové pestovanie? Pestovanie eukalyptu je trochu odlišné od pestovania bežných izbových rastlín. Čo všetko obnáša?
Okrem typických potrieb ako svetlo, teplo, pôda, vlaha, či výživa, bude potrebné sa viac venovať udržovaniu kompaktného vzhľadu pomocou pravidelného rezu.
Aj keď sa jedná o kultivary určené na interiérové pestovanie, zamerajte sa aj na priestor, ktorý svojej rastline môžete v interiéri venovať. Pamätajte aj našpecifické požiadavky na prezimovanie eukalyptu.
Pozrime sa spoločne na pestovanie eukalyptu podrobnejšie.
Eukalyptus je typický rýchlym rastom do veľkých rozmerov. Aj pri kultivaroch pre pestovanie v kvetináči, sa odporúča pravidelný rez, ktorý pomôže vašej rastline ku hustému kompaktnému tvaru. Dobre ho znáša a vďaka nemu si ho viete tvarovať podľa vašich predstáv.
Odstrániť by ste mali aj odumreté či poškodené výhonky. Pri reze hrubších konárov je vhodné ošetriť ranu, napríklad štepárskym voskom, aby nedošlo k infekcii.
Vhodným obdobím sú jarné mesiace marec, apríl. Jemného dekoratívneho zostrihu sa nemusíte báť aj mimo tohto obdobia. Ale od septembra do marca by ste sa mali akejkoľvek úprave rezom vyhnúť.
Odrezané výhonky môžete použiť na dekoráciu či rozmnoženie.
Eukalyptové rastliny milujú slnko, preto im doprajte južnú stranu pri okne. Počas vegetačného obdobia potrebujú aspoň 6 hodín slnečného žiarenia. Ak nemáte dostatočné svetelné podmienky, môžete použiť pestovateľskú lampu, aby ste svojej rastline dopriali dostatok svetla.
Pri dennej teplote od 16°C do 25°C a nočnej v rozmedzí 10°C až 15°C sa bude vášmu eukalyptu páčiť. Nemal by byť umiestnený v prievane, blízkosti výhrevných telies ani sa dotýkať chladného okna.
Počas letného obdobia môžete vášmu eukalyptu dopriať čerstvý vzduch na záhrade. Priemerné nočné teploty musia presahovať 10°C. A aj keď miluje slnko, prvé dva týždne mu doprajte na aklimatizáciu polotieň.
Keď sa blíži zimné obdobie, pamätajte na dostatok svetla (ideálne zimné záhrady) a teplotné podmienky od 5°C do 10°C
Aj keď Eukalyptus neznáša premokrenie, kvôli čomu mu odhnívajú korene, predsa pre život potrebuje vodu. Otázkou je, ako často zalievať túto voňavú rastlinu.
Čas na zálievku je vtedy, keď vrchná 5 cm vrstva substrátu preschla. Vtedy mu doprajte výdatnú zálievku a prebytočnú vodu z misky pod kvetináčom vylejte.
Ako zálievku môžete od neskorej jari do konca leta 1 – 2x mesačne použiť výluh z Hnojíka. O tom aké použiť dávkovania či ako si pripraviť zálievku, sa dočítate tu: Dávkovanie. Môžete použiť aj iné hnojivá. Je vhodné, aby boli určené pre výživu eukalyptov, ktoré nemajú veľký obsah dusíku.
Od novembra do februára, kedy rastlina zimuje sa neodporúča hnojiť.
Hnojík z hmyzieho trusu v bareli s pečiatkou kvality je vhodným hnojivom pre eukalypty.
Ak sa rozhodnete svoju rastlinu presádzať, pamätajte, že potrebuje dobre priepustný substrát s mierne kyslým pH 5,5 – 6,5. Vhodný je mix piesku, záhradnej pôdy a rašeliny, ktoré namixujete rovnakým dielom. Pred výsadbou ho obohaťte trochou dobre vyzretého kompostu alebo Hnojíka, ktorý bude postupne eukalyptu uvoľňovať správne vyvážené živiny.
Presádzať je vhodné raz za 1 až 2 roky do mierne väčšieho kvetináča, oproti pôvodnému. Vhodným časom je obdobie na prelome jari a leta.
Aj kvety eukalyptu sú atraktívne, zaujímavé a pôsobia veľmi exoticky. Vyskytujú sa na rastline v súkvetiach či zhlukoch. Púčiky kvetov majú netradičný vzhľad a kvetný obal tvorí akoby ich klobúčik. Nádherné kvety táto exoticky pôsobiaca rastlina vyfarbuje do biela, červena, ružova či oranžova.
Detailný záber na konárik eukalyptu s uzavretými púčikmi a jednými otvárajúcim sa púčikom
Obrovské súkvetie eukalyptu s oranžovo kvitnúcimi kvetmi a púčikmi
Bielokvitnúci eukalyptus s listami – detail
Detail zhluku ružových kvetov eukalyptu s listami
Detail žltooranžových kvetov eukalyptu
Detail červenokvitnúcich kvetov eukalyptu s kvetnými pukmi
Zhluk eukalyptových červených kvetov so žltým stredom a listami
Kvetné puky a rozkvitnuté bieloružové kvety eukalyptu z blízka
Hmyzí trus Hnojík v odmerke má repelentný účinok na škodcov
Choroby a škodcovia eukalyptu spravidla nerobia problémy, pretože je voči nim odolný. No pri pestovaní v interiéri sa môžu vyskytnúť typický škodcovia izbových rastlín ako vošky, vlnačka či roztočce. Na týchto škodcov vám odporúčame použiť Hnojík, ktorý vďaka chitínu má na nich repelentný účinok. Viac na témy škodcov a ako proti nim bojovať sa dočítate v článkoch: Chitín, Škodcovia, Dávkovanie.
Eukalyptové kvetné puky a rozkvitnutý biely kvet a listy
Samica koaly s mláďaťom na chrbte kŕmiaca sa eukalyptovými listami
Obrovské eukalyptové stromy sa týčia ponad ostatný porast
Eukalyptový konárik s listami, žltozelenými kvetmi a kvetnými púčikmi
Stromy eukalyptu každoročne zvliekajú kôru
Bazalka pravá , označovaná tiež niekedy ako bazalka vonná (Occimum basilicum), patrí do čeľade hluchavkovitých . Má približne 60 druhov a niektoré sa od seba líšia tvarom listov, chutí, vôní aj farbou. Hoci niektoré rastú v trópoch a subtrópoch ako trvalky, u nás sa bazalka väčšinou pestuje ako jednoročná rastlina , ktorú musíme každým rokom znovu vysievať .
Bazalka pochádza z Indie , do sveta sa postupne začala šíriť už od staroveku. Získavali sa z nej vonné oleje, ktorými sa mazali telá faraónov pred ukladaním do hrobiek. Vedľa Egypťanov ju uctievali predovšetkým starí Rimania, ktorí jej pripisovali afrodiziakálne účinky . Údajne rástla na hrobe Ježiša Krista av Grécku prinášali ženy jej výhonky do kostola na Nový rok – sviatok svätého Basilea. V Indii má dodnes mimoriadny význam bazalka posvätná – tulsi (Occimum sanctum), ktorá je tu najsvätejšou bylinou hinduizmu, pestovanou už 3000 rokov. Do strednej Európy priviezol bazalku Karol Veľký a začala sa tu pestovať ako liečivka v kláštorných záhradách. Napríklad stredoveká liečiteľka Hildegarda z Bingenu ju odporúčala pridávať do vína, spoločne povariť a užívať pri horúčkach. Dnes je to hlavne skvelá bylina na dobré trávenie a pri nechutenstve, pretože podporuje vylučovanie žalúdočných štiav . Môže vám pomôcť aj pri bolestiach, kŕčoch a nadúvaní . Vhodná je aj na dezinfekciu ústnej dutiny . Má totiž silné antibakteriálne , protizápalové a tiež antioxidačné vlastnosti . Obsahuje vitamíny A, C a K az minerálnych prvkov potom mangán, meď, vápnik, železo, horčík a tiež omega-3 mastné kyseliny. Ocenia ju aj dojčiace matky, pretože podporuje laktáciu. Aké ďalšie účinné látky bazalka obsahuje? Až 1,5% tvoria silice s estragolom a linaloolom, ktoré sa prirodzene vyskytujú aj v mnohých ďalších bylinkách.
Za zmienku stojí aj vysoký obsah trieslovín alebo flavonoidy či glykozidy. Bazalka tiež obsahuje éterické oleje s obsahom eugenolu, bazalkový gáfor, tanín alebo cinoel. Okrem toho, že je bazalka využívaná ako zelenina aj korenie v gastronómii, je tiež zdrojom zdravého oleja. Ten obsahuje hlavne linalol, estragol a gáfor. Okrem listov sa olej získava aj zo semien, ktoré sa lisujú za studena.
Tu sa cení jej výborná chuť i aróma, ktoré ozvláštnia hlavne stredomorskú kuchyňu – cestoviny aj najrôznejšie šaláty. Kombináciu paradajok s plátkami mozzarelly, talianskej caprese, si bez bazalkových lístkov ani nevieme predstaviť.
Hodiť sa bude tiež do bylinkových masiel a ku kurčaťu a rybám, chýbať nesmie ani na toľko obľúbenej pizze. Určite ju ale pridávajte až k hotovému pokrmu, tepelná úprava jej nesvedčí. Okrem využitia na slano, sa vie uplatniť aj v sladkom prevedení, napríklad vo forme bazalkového cukru – rozmixovaných bazalkových lístkoch s cukrom. Ten vie zažiariť v múčnikoch s jahodami – napríklad v sorbete, šľahačkovom pohári alebo cheesecaku či smoothie. Možno ho použiť aj na výrobu zmrzliny. Pokiaľ si bazalku budete chcieť uchovať cez zimu, môžete jej čerstvé lístky buď zamraziť alebo ich skladovať naložené v olivovom oleji. Stačí čisté lístky bazalky nakrájať a čo najviac natlačiť do čistého pohára. Potom zaliať olivovým olejom tak, aby boli ponorené pod jeho hladinou a tak ich udržiavať po celú dobu spotreby.
Mnohé bazalky sa nepestujú ani do kuchyne alebo do domácej lekárničky ako skôr na okrasu. Počas leta totiž skvele doplnia ďalšie letničky na záhone či na balkóne . Bazalke sa výborne darí v teplých, slnečných a chránených polohách . Vyžaduje aspoň 5 hodín slnečného svitu denne a teploty nad 10 °C . Jej pestovanie nie je vôbec zložité a zvládne ich úplný začiatočník. Aj tá kúpená v supermarkete bude pri dobrej starostlivosti prospievať. Ocenia však, keď ju presadíte do väčšieho kvetináča či do kvetináča s ďalšími stredomorskými bylinkami, ako sú oregano, saturejka alebo tymián. Spokojne porastie aj v záhone, najlepšie blízko paradajok . Vypestovať si ju môžete aj zo semienok, čo je o niečo pracnejšie a vyžaduje si to viac trpezlivosti. Vysieva sa počas marca do kvetináčov, či pareniska a na vonkajší záhon sa vysádza od mája do júla . Samozrejme je ale lepšie zaobstarať si už malú sadeničku v záhradníctve. Pri správnej starostlivosti sa potom môžete dočkať, že táto jednoročná bylinka vie dorásť až do výšky okolo pol metra a celé leto poskytovať dostatočné množstvo svojich sviežo zelených, aromatických lístkov.
Tie je dobré priebežne zaštipovať , aby rastlina pekne košatela. Hoci bazalka potrebuje vegetovať vo veľmi vlhkej pôde, neznamená to, že by mala stáť vo vode. Ako bujne bude rásť, ovplyvní nielen dostatok vlahy a slnka, ale aj výživa, ktorú jej poskytnete. Ideálne je bazalku čas od času prihnojiť buď špeciálnym hnojivom na bylinky alebo univerzálnym prírodným hnojivom Hnojík , ktoré od nej, pokiaľ je vsadená do záhona, tiež odpudí prípadných škodcov .
Aby ste si predĺžili dobu zberu bazalky, môžete ju na jeseň preniesť na okenný parapet, verandu alebo svetlú chodbu. Rovnako ale až do budúcej jari nevydrží. Jediným druhom vytrvalej bazalky, ktorá je na zohnanie aj u nás, je odroda African Blue. Jedná sa o medzidruhový hybrid, ktorý nevytvára semená, ale množia sa len rez k ovaniu. Kríky tejto fialkastej odrody bazalky rastú pomerne bujne. Ani táto bazalka u nás síce neprezimuje a pri teplote pod +14 ° C zastavuje svoj rast, ale keď ju po lete prenesiete domov a obmedzíte zálievku, vydrží vám niekoľko rokov a jej lístky môžete žať aj cez zimu. Na jar po zmrznutých ju potom opäť premiestnite na slnečné stanovište a doprajte jej bohatú zálievku a pravidelné hnojenie.
(Ocimum basilicum var. thyrsiflora)
Jedná sa o jednoročnú liečivku , z čeľade hluchavkovitých, pôvodom z Indie , kultivar bazalky pravej, ktorú svojou vôňou najviac pripomína. Na rozdiel od nej ich ale vonia oveľa intenzívnejšie av jej sviežej, štipľavej chuti ucítite sladké drievko a aníz. Kvitne ružovo až tmavo fialovo a jej listy majú, oproti oblejším listom bazalky pravé, najčastejšie podlhovastý, zašpicatený tvar. Dorastá do maximálnej výšky 50 centimetrov , podobne ako žihľavy alebo mäty. Pokiaľ ju budete kultivovať, môže tvoriť aj ker.
Bazalka thajská sa využíva v prírodnom liečiteľstve predovšetkým vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Napomáha zlému zažívaniu, podporuje správnu funkciu močového mechúra, obličiek aj pečene. Pozitívne ovplyvňuje aj dráhu močových ciest. Pôsobí proti infekciám. Pomáha zahojiť hmyzie štiepance a môže fungovať aj ako prírodný repelent. Pri prechladnutí, dýchavičnostiach aj kašli sa odporúča zhruba trikrát denne popíjať čaj z listov , ktorý má uvoľňujúce účinky, lieči prechladnutie aj bolesť v krku. Na rozdiel od niektorých liečivých čajov, tento chutí príjemne, a ešte viac osladený lyžičkou medu. Ako každá liečivka nie je vhodná jej prehnaná , pravidelná konzumácia, a to najmä u tehotných a dojčiacich žien a malých detí .
Do ba zberu nastáva vtedy, keď sa na rastline začnú objavovať kvety . Pokiaľ ju zrežete, môžete sa dočkať po lete ešte jedného zberu. Využitie nachádza prakticky v celej ázijskej kuchyni, hlavne však v tej vietnamskej a thajskej. Jej listy sa konzumujú iba čerstvé , takže sa hodia hlavne do šalátov, ale pridáva sa aj do taniera s polievkou alebo do šalátovej zmesi prikladanej k ázijským pokrmom či zabalenej do jarných závitkov.
S predpestovaním môžete začať, podobne ako u bazalky pravej, v marci a apríli . Semená vysajte do zeminy premiešanej s perlitom a substrát pravidelne zavlažujte. Pri izbovej teplote vyklíčia za dva až tri týždne . Vyrastené rastlinky prepichujte ďalej od seba a po zmrznutých môžete staviť aj do záhona, ideálne k paradajkám a uhorkám, ktoré ochránia pred múčnatkou. Dobre bude prospievať na humóznom, slnečnom, pred vetrom chránenom stanovišti. Je pomerne náročná na výživu, takže bude počas svojej vegetácie vyžadovať prihnojenie, ideálne organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom. Tým sa vyhnete múčnatkám aj ďalším chorobám či škodcom , ktoré by mohli bazalce uškodiť.
(Ocimum sanctum)
Jedná sa o vytrvalý, husto vetvený krík z čeľade hluchavkovitých s oválnymi, po okrajoch zubatými listami o veľkosti zhruba 5 centimetrov, dosahujúce výšku až 80 centimetrov . Kvitne na koncoch lodyh ružovkastými až fialkastými kvetmi . Plodom je drobná lesklá tvrdka.
Jej domovom je India a dnes je hojne pestovaná v celej juhovýchodnej Ázii. Bazalka posvätná, tiež nazývaná indická alebo tiež tulsí je jednou z najstarších zdokumentovaných liečivých rastlín v indickom liečebnom systéme s tisícročnou tradíciou – ajurvéde. Pre hinduistov predstavuje jednu z najposvätnejších rastlín, zasvätenú bohyni Lakšmí, bohu Višnovi a jeho inkarnáciám. Pre svoju typickú sladko anízovo pepermintovú chuť má tiež nezastupiteľnú úlohu v thajskej kuchyni.
Bazalka posvätná patrí medzi výrazné adaptogénne rastliny , kedy súborom svojich účinkov celkovo posilňuje organizmus , pomáha vyrovnať sa s negatívnymi vplyvmi stresu, nekvalitnej stravy a znečisteného prostredia. Znižuje hladinu krvného cukru a stimuluje tvorbu inzulínu , je teda vhodným doplnkom stravy pri cukrovke. Má výrazný antioxidačný efekt, stimuluje imunitný systém a vykazuje silný antimikrobiálny aj protirakovinový účinok. Dokáže povzbudiť najmä pri duševnej činnosti, ale na rozdiel od kofeínu nenarúša spánok. Napriek tomu, že nemá žiadne vedľajšie účinky, tehotné a dojčiace ženy by ju nemali užívať.
Zberajú sa kvitnúce lodyhy , prípadne iba listy , ktoré sa sušia prirodzeným teplom v tenkej vrstve v tieni. Pretože rastlina obsahuje prchané oleje, je dobré ju uchovávať v dobre uzavretej nádobe. Užíva sa vo forme nálevu (rozdrvenú drogu nasypte do hrnčeka, zalejte vriacou vodou a nechajte zhruba 5 minút lúhovať. Preceďte a môžete popíjať). Čerstvé listy je možné pridávať ako korenie do zeleninových zmesí, ázijských polievok, karí, ale aj do dezertov. Silica sa používa pri výrobe parfémov.
Semená bazalky posvätnej vysievajte podobne ako klasické bazalky pravé skoro na jar do skleníka alebo do kvetináča za oknom. Rastlinky klíčia pri izbovej teplote v priebehu niekoľkých dní. Tie mladé, s niekoľkými lístkami prepichujte av polovici mája (po zmrznutých mužoch) vysádzajte na záhon alebo v kvetináči či v kvetináči umiestnite na chránené slnečné stanovište. Vyžaduje humóznu priepustnú zeminu a dostatok vlahy. Rastie výrazne pomalšie ako bazalka pravá. Cez zimu ju uchovávajte vo svetlej miestnosti s teplotou okolo 15 ° C, občas zalejte. Na jar ju zrežte o tretinu a presaďte. Zhruba po mesiaci ju môžete prihnojiť organickým hnojivom, napríklad Hnojíkom , ktorý má tiež repelentné účinky na škodcov, ktorí by si na ňu brúsili zuby.
Paradajky (Solanum lycopersicum) obľúbená plodová zelenina z čeľade ľuľkovité, ktorú v našich záhradách pestujeme ako jednoročnú rastlinu.
Odporúčania ohľadom pestovania nájdete v článku Paradajky. Tu sa budeme venovať niektorým obľúbeným druhom paradajok. Príjemné čítanie.
Druhov a odrôd paradajok je obrovské množstvo. Vysoké, nízke, šľachtené, divoké, s veľkými, obrovskými či malými plodmi rôznych tvarov, farieb i chutí.
Hlavné rozdelenie paradajok je podľa ich vzrastu, teda typu stonky. Hlavný rozdiel je v tom, či stonka paradajky potrebuje pri svojom raste oporu, alebo rastie vzpriamene bez potreby o niečo sa opierať.
Poznáme teda dve hlavné kategórie paradajok:
Pri pestovaní tyčkových paradajok sa vyžaduje opora rastliny, aby rástli vzpriamene a neváľali sa po zemi. Dokážu dorásť pomerne vysoko, čo vplýva aj na možnosť dopestovania väčšieho množstva plodov. Ale ak sa tyčkovej paradajke nezabezpečí oporná tyč či konštrukcia, rastlina bude rásť políhavým spôsobom po zemi. Takýto spôsobom pestovania je tiež možný, ale neodporúča sa. Viedlo by to k nadmernému rozšíreniu hubových ochorení, čo by následne viedlo aj k nedostatočnej alebo žiadnej úrode.
Či použijete kúpenú tyč či opornú konštrukciu určenú na pestovanie tyčkových paradajok, alebo použijete bambusovú tyč, obyčajnú dostatočne dlhú a pevnú palicu alebo si vyrobíte vlastnú opornú konštrukciu, na ktorú budete svoju rastliny uväzovať, to je na vás. Dôležité je, aby tyčkové paradajky mali oporu, vďaka ktorej budú rásť vzpriamene a bude okolo nich v dostatočnej miere prirodzene prúdiť vzduch.
Paradajky nemajú úpony, ktorými by sa sami prichytávali o oporu, preto ako rastliny rastie, je potrebné ju opakovane priväzovať k opore.
Tento druh paradajok podľa odrody dokáže dorásť do veľkej výšky. Preto mnohí pestovatelia ich v priebehu rastu “zaštipnú” vo vrchole. Rastliny zaštipujeme (odlomíme vrchol) vo výške opory, aby ju neprerástli. Ideálne výška je asi 1,5-2 metre nad zemou. Po tomto zaštipnutí už nerastie do výšky, čo prospieva množstvu plodov, ktoré urodí.
Ďalšia vec, ktorá prispieva k väčšej úrodnosti je vylamovanie tzv. zálistkov, teda bočných výhonov paradajky vyrastajúcich z pazuchách listov. Ak by sa tieto zálistky neodstraňovali, viedlo by to k nadmernému rozvetveniu rastliny a zníženiu množstva plodov, ktoré z nej získame.
Na rozdiel od tyčkových, kríčkové paradajky majú pevnú stonku, ktorá je samonosná a nepotrebujú oporu pre svoj vzpriamený rast.
Rastlina má niekoľko bočných (postranných) výhonov. Pozor, tieto sa nevylamujú! Vďaka tomu plody rastú vo väčších trsoch a je ich viac.
Spravidla sú kríčkové rajčiaky nižšie ako tyčkové a nezaštipujú sa vo vrchole. Môžu dorásť približne do 1 metra, ale tiež nemusia. Závisí to konkrétnej odrody. Tomu zodpovedá i označenie determinantný druh. Podľa výšky, akú potrebujete, môžete si vybrať z množstva odrôd kríčkových paradajok práve také, ako vám vyhovujú.
Medzi jednotlivými odrodami kríčkových paradajok nájdeme také, ktoré plodia drobné plody podobné čerešniam, tzv. cherry paradajky. Ale aj také, ktoré prinášajú oveľa väčšie plody, ktoré sú vhodné napríklad na spracovanie v kuchyni.
Plody kríčkových paradajok sa neodlišujú len veľkosťou, ale aj tvarom. U maloplodých odrôd okrem klasických cherry paradajok, ktoré nájdeme v rôznych farebných odtieňoch, sú obľúbené aj drobné hruškovité. A každá odroda má svoju špecifickú chuť i vôňu. Výber je naozaj bohatý.
Žltá hruškovitá cherry paradajka YELLOW PEAR CHERRY
Zdroj fotky: www.dobrodruzstvo.com
Zdroj: annapolisseeds.com
V poslednom období sa začínajú veľkej obľube tešiť odrody divých paradajok. Nie je to jedna odroda, ale je ich niekoľko. Celosvetovo ich je asi šestnásť odrôd. Niektoré vlastnosti sú spoločné pre všetky divé paradajky, ale niektoré sú rozdielne podľa odrody.
Divoké paradajky od svojho vzniku až po dnes rastú v juhoamerických Andách vo voľnej prírode. Poznali ich už Aztékovia, ktorí ich hojne konzumovali. Sú to predchodcovia našich “bežných” paradajok.
Pre divoké paradajky platí, že sú nešľachtené. Plodia množstvo malých plodov (u niektorých odrôd menších ako cherry paradajky), ktoré rastú ako v strapcoch, tak jednotlivo podľa odrody. Plody sú rôznych farieb.
Pri ich pestovaní sa nezaštipuje vrchol rastliny ani sa nevylamujú tzv. zálistky. Tým sa podobajú kríčkovým paradajkám. Svojím vzrastom sú zase veľmi podobné tyčkovým paradajkám, pretože rastú do väčších rozmerov a čiastočne políhavým spôsobom. Majú veľmi bujný rast, takže potrebujú viac priestoru oproti šľachteným paradajkám.
Získavajú si obľubu najmä kvôli názoru, že sú odolné voči hubovitým chorobám paradajok. O tomto fakte môžeme povedať, že je to čiastočná pravda. Hoci sú vo všeobecnosti odolnejšie, odolnosť úplná sa vyskytuje len u niektorých odrôd divých paradajok. Neplatí to všeobecne na všetky. Ale naozaj platí to, že starostlivosť vyžadujú v menšej miere oproti šľachteným.
Predpestovanie si doma vlastných priesad divých paradajok prebieha rovnako u domácich paradajok. A ako na paradajky ako také, si môžete prečítať v článku Paradajky
Tento príjemný trend vnášajúci kúsok záhrady na naše balkóny a terasy je podporovaný dostupnosťou zaujímavých odrôd. Paradajky vám ľahko splnia sen o jedlej minizáhradke na balkóne či terase. Pri balkónových paradajkách môžeme povedať, že ide o špeciálne spravidla kríčkové paradajky, ktorým vyhovuje pestovanie v kvetináči.
Môžete si vybrať od malých zakrpatených foriem po “metrové” dorastajúce do jedného metra, s drobnými plodmi cherry alebo väčšími vhodnými na kuchtenie v kuchyni. Je na vás aká odroda bude vyhovovať práve vám. Aká sa vám hodí do vašej predstavy balkónovej či terasovej záhrady.
Balkónové paradajky prestované v kvetináčoch
Balkónové paradajky sú kontajnerované. To znamená, že pre svoju existenciu potrebujú kvetináč alebo obdobnú vhodnú nádobu, v ktorej by rástli. Musí mať dostatočnú stabilitu, aby množstvo plodov a výhonkov nespôsobilo prevrátenie celej rastliny i s kvetináčom vo vetre. Je vhodné, aby kvetináče mali podmisky, aby zálievka pri polievaní rastlín vám len tak nevytekala na balkón či terasu. Osobitne to platí pri používaní hnojenia tekutou formou. To by nepôsobilo moc esteticky.
Ďalšou výhodou je možnosť zálievky do podmisky. Je to vhodná forma závlahy i hnojenia, keďže paradajky neobľubujú vlahu na listoch, čo vedie k hubovým ochoreniam paradajok. Viac o nich si môžete prečítať na tomto odkaze.
Predpestovať priesady paradajky na balkón si môžete ako pri klasických záhradných rajčinách. Výsev vykonávame podľa klimatických podmienok od marca do začiatku apríla. Priesady vysádzame vonku spravidla v druhej polovici mája, kedy pominie nebezpečenstvo mrazov, na ktoré sú rajčiny náchylné. Preto čas výsadby na balkón prispôsobte aktuálnym poveternostným podmienkam. Potrebujú dostatok slnečného žiarenia a pravidelný prísun vody a živín.
Keďže kontajnerované paradajky majú obmedzené množstvo zeminy, je potrebné venovať zvýšenú pozornosť jej kvalite a na pravidelný prísun živín vo forme hnojenia. Obľubujú priepustnú výživnú pôdu, do ktorej môžete pridať rozdrvené vaječné škrupiny, rohovinu a Hnojík, aby ste svojim rastlinkám zabezpečili potrebné vyvážené živiny vo všetkých vegetačných fázach. Hnojík s repelentným účinkom na škodcov vďaka Chitínu, zároveň pomáha chrániť vaše rastlinky pred napadnutím.
Viac o pestovaní a starostlivosti o paradajky sa dočítate v článku Paradajky.
Paradajky sú medzi pestovateľmi jednou z najobľúbenejších plodín. Existuje široká škála odrôd s rôznym tvarom, chuťou i farbou. U nás sa bežne pestujú červené, žlté, oranžové i zelené paradajky. Do popredia sa dostávajú odrody čiernych paradajok.
Vznikli krížením klasickej červenej odrody s fialovou odrodou. Odtieň čiernych paradajok sa pohybuje od tmavofialových cez hnedé až po čierne čiastočne či úplne. Svoj odtieň získavajú vďaka antokyanínu, karotenoidu a chlorofylu. Odrody čiernych paradajok nie sú príliš citlivé na zmeny kyslosti pôdy, čo je výhoda pri ich pestovaní.
Čierne paradajky si získavajú stále viac priaznivcov jednak pre ich bohatú chuť, ale i zdraviu prospešný účinok. Antokyanín, ktorý obsiahujú má protirakovinový účinok, posilňuje imunitu, spomaľuje proces starnutia a zlepšuje fungovanie kardiovaskulárneho systému. Lykopén má priaznivý účinok na mužskú prostatu, provitamín A na zrak. Avšak je potrebné uviesť aj to, že nadmerná konzumácia môže mať na organizmus starších ľudí negatívny účinok, ako aj pri ochoreniach osteoporózy a kĺbov.
Čierne paradajky potrebujú rovnakú starostlivosť ako ostatné u nás bežne pestované paradajky. Tejto téme sa venujeme v článku Paradajky.
Čierna šalátová paradajka TOM WAGNER
Čierna šalátová paradajka DARK GALAXY
Čierna paradajka BLACK CHERRY
Čierne cherry paradajky CAPPUCCINO CHERRY
Čierna cherry paradajka CHOCOLATE CHERRY
Zdroj fotiek: www.dobrodruzstvo.com
Zelené paradajky nie sú len nezrelými plodmi rajčiaka jedlého. Existujú pomerne veľké množstvo odrôd zelených paradajok, ktoré majú rozličnú výšku i veľkosť plodov. Prinášajú obohatenie do nášho jedálnička a dopĺňajú širokú škálu farieb plodov pestovaných odrôd paradajok. Často nájdete medzi zelenými odrodami aj “panšované”, ktoré sú veľmi dekoratívne. Ale nielen to. Dopĺňajú rozmanitosť vône a chutí, ktoré nám paradajky ponúkajú.
Ich nároky na pestovanie sú identické ako pri ostatných odrodách u nás bežne pestovaných paradajok. A tak ako u iných, aj u týchto platí, že si môžete predpestovať zo semiačka vlastné priesady, pričom starostlivosť o ne neprináša väčšiu náročnosť ako sme zvyknutí pri pestovaní paradajok.
Zaujala vás myšlienka pestovať zelené paradajky? Pridajte sa k ich spokojným pestovateľom.
Zelená mäsitá paradajka MYSTERY GREEN
Zelená paradajka VERTE ZEBRE CHERRY
Zdroj fotiek: www.dobrodruzstvo.com
Nech sa rozhodnete pestovať ktorýchkoľvek druh paradajky v ktorejkoľvek odrode, bude to pre vás prínosom. Okrem radosti z pestovania, ktorá podľa vedeckých štúdií má na nás blahodárny účinok, tak benefity vlastných kvalitných paradajok, ktorým sa kupné nemajú šancu vyrovnať, stoja určite za starostlivosť a námahu.
Cibuľa – štipľavá, chutná, živinami nabitá zelenina s nezameniteľnou vôňou a chuťou. Používaná nielen v teplej aj studenej kuchyni, ale aj ako obľúbený liečivý prostriedok.
Cibuľa alebo cibuľa kuchynská či odborne cesnak cibuľový (latinsky Allium cepa) je dvojročná rastlina z čeľade cesnakovitých (Allium). Má priamu stonku, vysokú 30 až 50 cm. Listy sú čiarkovité, zahrotené a kratšie ako stonku. V prvom roku vytvára cibuľu ako zásobný orgán, v nasledujúcich rokoch kvety a semeno. Zelenkasté kvety sa vyvíjajú v bohatom okolíku do guľovitého tvaru. U niektorých odrôd rastú na stopkách kvetov aj pacibuľky. Plody cibule sú okrúhle lobolky. Cibuľa a jej odrody kvitnú väčšinou v druhom, niektoré až v treťom roku po vysiatí. Existuje niekoľko druhov cibule, ktoré sa odlišujú farbou, tvarom, textúrou av neposlednom rade aj chuťou.
Je jednou zo základných zelenín, ktorá je známa a bohato používaná v súčasnosti, ale aj v dávnej či menej dávnej minulosti. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. V oblasti severozápadnej Indie, Afganistanu a Uzbekistanu ju začali pestovať už asi v 3. roku. tisícročia pr. nl. l., takže je známa a pestovaná už viac ako 5000 rokov. Vo všetkých krajinách, kde sa v staroveku používala medicína, bola cibuľa obľúbeným liečivým prostriedkom: v Číne, Indii aj na Blízkom východe. Do Európy sa pravdepodobne dostala vďaka Rimanom.
Cibuľa je jednou z najnutnejších a najchutnejších ingrediencií, s ktorými môžeme variť, dusiť, piecť, grilovať, smažiť, zavárať či sušiť. Používa sa celá či polená, krájaná na drobné či väčšie kúsky alebo opasky či štvrtinky. Používa sa surová v šalátoch či ako príloha, do polievok, hlavných jedál, chleba, pečiva či v dezertoch, ale aj ako korenie. Cibuľa je známa tým, že ponúka celý rad zdravotných výhod – môže posilniť imunitný systém, regulovať hladinu cukru v krvi a dokonca udržať cholesterol pod kontrolou. Podporuje vylučovanie žalúdočných štiav, tráviace pochody a stráviteľnosť potravy. Ovplyvňuje tiež črevnú mikroflóru a podporuje chuť do jedla.
Sadenie cibule: Cibuľa má v obľube slnko a pôdu , ktorá sa dobre zahrieva. Najlepšie sa jej darí na ľahších piesočnato -hlinitých pôdach , dostatočne zásobených živinami a dostatočne vlhkých. V takých podmienkach vypestovaná cibuľa poteší jemnou a sladkastou chuťou. Príliš ťažké ílovité pôdy sú na pestovanie cibule nevhodné, pretože v nich bude cibuľa horšie vyzrievať.
Cibuľa sa v našich klimatických podmienkach pestuje ako zelenina zo semena alebo zo sadzačky , mladej cibuľky. Pestovanie zo semena zaručí pri správnom skladovaní cibule dlhšiu trvanlivosť a pri pestovaní väčšiu odolnosť voči vybehnutiu cibule do kvetu.