HMYZÍ TRUS AKO HNOJIVO NA CIBULOVINY
JESENNÉ a jarné Cibuľoviny trvalky
Obsah
Kto by nemiloval jarné kvety! Sú prvými kvitnúcimi šťastnými tvorcami v záhrade. Kvetinové cibuľky sú odborníkmi na vydávanie pozitívnych vibrácií, zatiaľ čo zvyšok záhrady ešte spí. Jeseň je čas na ich výsadbu a už teraz si ich výsadbou dávate drobnú radosť, aby ste si ju naplno užili na jar.
Cibuľoviny
Cibuľoviny patria do skupiny vytrvalých bylinných rastlín , ktorých charakteristickým znakom je tvorba podzemného zásobného orgánu . Ten je základom života tej istej alebo náhradnej rastliny v nasledujúcom vegetačnom období.
Kvetinová cibuľka je vlastne podzemný sklad a zároveň „továreň“ na kvety . Má všetko, čo potrebujete na to, aby rastlina vzišla v správny čas.
Typický pre túto skupinu rastlín je jednoročný vegetačný cyklus . Počas neho rastlina vytvorí nadzemné orgány, kvety, prípadne semená a zhromaždia sa v podzemnom zásobnom orgáne látky potrebné pre ďalšiu vegetáciu. Každá vegetácia je zakončená obdobím vegetačného pokoja .
Začiatok vegetácie jednotlivých rodov cibuľovín je rozdielny. Závisí od priaznivých klimatických podmienok, ktoré vyvolajú začiatok vegetačného cyklu rastlín.
Nie všetky kvetinové cibuľky sú kvetinové cibuľky
Technicky vzaté, mnohé populárne cibuľoviny nie sú skutočné cibuľky , ale hľuzy alebo podzemky . Pod cibuľoviny totiž zahŕňame aj rastliny s pravými cibuľami, s cibuľovými hľuzami, s hľuzami i hľuznatými podzemkami . Najväčší rozdiel je v spôsobe uskladnenia živín .
Rozdelenie cibuľovín
Cibuľoviny, tak ako všetky iné rastliny, potrebujú rôzne podmienky pre svoju vegetáciu aj kvitnutie. Kvety nás môžu potešiť ako na jar, tak v lete aj na jeseň. Podľa toho sa aj vysádzajú v jednotlivých ročných obdobiach. Cibuľoviny kvitnúce na jar sa vsádzajú koncom leta alebo na jeseň . Kvitnúce v lete sa vysádzajú na jar . A tie, ktoré prekvitajú na jeseň sa vsádzajú od začiatku do polovice leta .
Cibuľoviny sa však z pestovateľského hľadiska delia podľa obdobia sadenia , nie podľa obdobia kedy kvitnú!
Z pestovateľského hľadiska delíme cibuľoviny na:
- Jarné cibuľoviny – vysádzajú sa v jarných mesiacoch (od februára) až do júna – a vykvitnú vám ešte ten istý rok. Vo väčšine prípadov sa cibuľky po odkvitnutí musia vybrať z pôdy. Patria tu napríklad georgíny, gladioly, begónie, kany, montbrécie či konvalinky.
- Jesenné cibuľoviny – sa vysádzajú od augusta do konca novembra, ale väčšina z nich vám bude kvitnúť až na jar nasledujúceho roku. Patria sem tulipány, narcisy, bledule, snežienky, krókusy, scily či hyacinty. Cibuľky väčšinou môžeme nechať v krajine do ďalšieho roka.
- Jarné/jesenné cibuľoviny – označujú skupinu cibuľovín, ktorá sa dá vsádzať na jar aj na jeseň. Nájdeme tu napríklad okrasné cesnaky, ľalie, amaryllisy, kosatce či iné menej známe typy ako gloriózy či brodí.
Podľa rastového cyklu cibuľoviny delíme na:
- jednoročné – sú to vlastne letničky. Kvitnú najkrajšie v prvom roku. V nasledujúcom vyrastie aj mnoho ročných cibulí, ale potom vytvárajú stále menej kvetov. Postupom času prestanú kvitnúť. Patria tu napríklad krókusy (Crocus), tulipány (Tulipa), modrice (Muscari) a narcisy veľkokmenné (Narcissus).
- viacročné alebo trvalky – kvitnú niekoľko rokov za sebou. Trvanlivé cibuľoviny stačí zasadiť raz a po odkvitnutí nechávame cibuľky v zemi, aby lístie (stonka a listy) stihlo odumrieť a cibuľky kvetov sa mohli pod zemou pripraviť na ďalšie vegetačné obdobie. Cibuľky trvaliek majú preto rovnaký rastový cyklus ako trvalky. Príklady trvalých cibuľovín sú veternice (Anemone blanda), modravka (Chionodoxa), hyacintovec (Hyacinthoides), ozdobný cesnak (Allium), ladenník/kamasia (Camassia), tavolin (Eranthis) pochodeň (Eremunia) a pušu.
- rozmnožujúce sa (naturalizujúce) – spontánne sa rozmnožujú, dokážu rásť medzi trávou, odolávať rok čo rok nepriaznivému počasiu a byť dostatočné plodné, aby sa rýchlo šírili. Sú podobné cibuľkám trvaliek, ale zo skupiny 10 cibulí sa časom môže stať skupina 100 cibulí. Patria tu snežienky (Galanthus), narcisy (Narcissus Cyclamineus), scila (Scilla), korunkovka (Fritillaries) či bledule jarné (Leucojum vernum).
Pestovanie cibuľovín
Okrem výberu cibuľovín, ich výšky, farebnosti a obdobia kvitnutia, je dobré pri ich výbere prihliadať aj na rastový cyklus. Väčšina z nich miluje slnečné stanovište (aj keď niektoré znesú aj mierny polotieň), s priepustnou pôdou . Doba vysádzania závisí od miestnych klimatických podmienok. Ale všeobecne môžeme povedať, že čím skôr na jeseň cibuľoviny vysadíme, tým je to pre nich lepšie . Cibuľky tak budú mať pred príchodom mrazov dostatok času vyvinúť si silný koreňový systém .
Preto v rámci prípravy pôdy pred výsadbou, kde patrí prekyprenie , odburinenie , prípadne úpravy štruktúry pôdy, určite netreba zabúdať aj na hnojivo na cibuľoviny . Hnojík je vhodným hnojivom na cibuľoviny, ktorý podporí ako kvalitné zakorenenie , tak zdravie rast a následne bohaté kvitnutie spolu s benefitom Chitinu . Ten pomáha rastlinám aj ich cibuľkám brániť sa ako pred škodcami , tak chorobami . Preto je dôležité nezabúdať ho aplikovať ako pri výsadbe , tak aj pri samotnom raste a kvitnutí , ale aj po ukončení obdobia kvitnutia.
Jednoduché a účinné pravidlo, ako správne zasadiť cibuľoviny je: že cibuľky sadíme 3x tak hlboko, ako je cibuľka vysoká . Existujú však aj výnimky, ktoré potrebujú umiestniť rastový vrchol na úrovni povrchu. Odporúča sa cibuľoviny umiestniť blízko seba, aby pekne vynikli, ale zároveň aby sa navzájom nedotýkali .
Pamätajte, že cibuľoviny neznášajú dlhodobé zamokrenie, ktoré spôsobuje ich odhnívanie. Preto je potrebné zohľadniť to ako pri výbere vhodného miesta, tak aj kvalite pôdy. Pokiaľ by nebola nedostatočne priepustná, je potrebné pred výsadbou pod hlinu umiestniť drenážnu vrstvu.
Cibuľoviny sú veľmi vďačné a nenáročné. Mnohé môžu zostať na rovnakom mieste roky a mnohé dokážu s postupom času vytvoriť nádherne kvitnúce koberce. Počas suchej jari im doprajte zálievku. Pokiaľ ju obohatíte o výluh z Hnojíčka, cibuľoviny sa vám nezabudnú odmeniť. Po ich odkvitnutí treba kvetnú stonku odstrihnúť, ale listy ponechať, aby sa vďaka nim nahromadil dostatok živín pre budúce kvitnutie v nasledujúcej sezóne a zároveň stimuluje tvorbu pukov. Aj v tomto období je práve preto vhodné dopĺňať živiny organickým hnojivom na cibuľoviny.
Po zatiahnutí sa cibuľovín späť do cibuľky – keď odumrú listy, možno (u niektorých druhov nevyhnutné) kvetinové cibuľky vybrať z pôdy, opatrne očistiť od hliny (iba rukou, bez použitia vody) av suchu a chlade uskladniť napríklad v kartónovej krabici do obdobia, kým ich opäť v budúcom roku vysadíte. Jednotlivé vrstvy cibuľovín majú byť oddelené napríklad novinami, aby sa nedotýkali. Okrem iného takýto postup sa použije na zabránenie prenosu ochorení. Teplota na skladovanie nemôže byť ani príliš vysoká, ktorá by cibuľkám neprospievala, ale ani príliš nízka, aby nedošlo k ich vymrznutiu. Jednotlivé druhy cibuľovín majú odlišnú toleranciu teplôt.
Choroby a škodcovia cibuľovín
Z chorôb napadajúcich cibuľoviny rozlišujeme vírusové, bakteriálne a hubové.
– VÍRUSOVÉ OCHORENIA : často spôsobujú bunkovú smrť. Postupne ničia celú rastlinu alebo jej časť, narúšajú jej metabolizmus. Najčastejšie sú:
- žltá pruhovitosť narcisu – tvoria žltkasté pruhy na listoch alebo kvetných stvoloch.
- vírusová pestrokvetosť tulipánov – prejavuje sa farebnými zmenami na kvetoch.
- mozaika narcisu – najmä u skupiny trubkovitých narcisov a prejavuje sa mramorovaním na listoch.
– BAKTERIÁLNE OCHORENIA : spôsobujú rozpad pletív a hnitie cibuľou s nepríjemným zápachom napadnutého miesta.
- mäkká hniloba – žltnutie listov, hnitie stoniek v mieste styku s pôdou.
- žltá hniloba – z cibulí sa rozširuje na listy a stonky, na priereze cibule sú viditeľné žlté mäkké zahnívajúce škvrny.
– HUBOVÉ OCHORENIA : sú spôsobené patogénnymi hubami (Fungi). Najčastejšie poznáme:
- pleseň ľaliová – červenkasté alebo žltkasté škvrny objavujúce sa na listoch, stonkách a kvetoch.
- fuzárová hniloba cibule – hnednutie a mäknutie podmačká, mäknutie sukníc cibule a ich následné vysychanie a tvrdnutie, hnedé škvrny na cibuliach, ktoré neskôr prekryje ružovkastý povlak.
- penicilínová hniloba – hnedé škvrny na spodnej časti cibule, na ktorých sa neskôr rozrastá modrozelený povlak,
- pleseň narcisová – tmavo hnedé škvrny na hornej časti cibule, neskôr môžu zahnívať,
- pleseň tulipánová – počas pučania sú listy a stonky pokrútené, napadnuté časti rastlín pokrýva šedý povlak.
– ŽIVOČÍŠNI ŠKODCI: okrem hrabošov a myší, pred ktorými môžeme cibuľa chrániť výsadbou do drôtených košíkov, medzi najčastejších škodcov cibuľovín patria:
- Vošky (Aphidoidea) – poškodzujú najmä mladé listy a puky ľalií a tulipánov.
- Strapky (Thysanoptera) – najväčšie škody spôsobia saním štiav na kvetoch a listoch, alebo na skladovaných cibuliach.
- Liliovník obyčajný (Lilioceris ľaliu) – larválne štádiá i dospelých spôsobujú požerky na listoch a kvetoch ľalií, napádať môžu aj tulipány (Tulipa).
- Cibuľovka narcisová (Lampetia equestris) a cibuľovka zhubná (Eumerus strigatus) – drobné mušky z rodu dvojkrídlových (Diptera), larvy škodia požieraním priamo v cibuliach. Napadajú výhradne narcisy.
V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného škodcu, kde ako ochrana nefungujú drôtené košíky, je možné aplikovať Hnojík, hnojivo na cibuľoviny, ako na výživu a podporu imunity rastlín (aj v boji proti ochoreniam), tak vďaka jeho repelentným vlastnostiam na boj proti škodcom. Návod ako aplikovať Hnojík u napadnutých rastlín nájdete tu:
Zaujímavosti okolo cibuľovín
Vedeli ste že…
… Holandsko, nie je pôvodnou vlasťou tulipánov, hoci sa stali typickým národným kvetom Holandska priviezli ich tam z Turecka. … včely a čmeliaky najviac milujú biele, žlté a modré kvety. … niektoré cibule chutia hlodavcom viac ako iné? Zgustnú si napríklad na tulipánoch, ale narcis, korunkovka, cesnaky alebo krókusy ich až tak lákať nebudú. … mnoho kvetov má škvrny a pruhy. Toto funguje ako smerovka k nektáru so správou ‚Tu je nektár!‘ … názov tulipán vznikol vďaka novinárovi, ktorý kvet opísal ako obrátený turban – tuliban. časom sa z toho ustálilo slovo tulipán. … vedeli ste, že vo februári vylietajú prvé včely a čmeliaky a výsadou cibuľovín kvitnúcich na jar im pomôžete pomôcť? … kto nemal na začiatku 30. rokov 17. storočia tulipán, bol spoločensky úplne znemožnený. … niektoré čmeliaky, napríklad čmeliak zemný, si na boku kvetu urobia dieru, aby sa dostali k nektáru. A majú ďalšiu zbraň! Vrhajú sa svojou váhou do boja o otvorenie kvetu.
Zdroje informácií: