HMYZÍ TRUS ako HNOJIVO NA CIBULI

hnojenie cibule a jej pestovanie

Cibuľa – štipľavá, chutná, živinami nabitá zelenina s nezameniteľnou vôňou a chuťou. Používaná nielen v teplej aj studenej kuchyni, ale aj ako obľúbený liečivý prostriedok.

Cibuľa

Cibuľa alebo cibuľa kuchynská či odborne cesnak cibuľový (latinsky Allium cepa) je dvojročná rastlina z čeľade cesnakovitých (Allium). Má priamu stonku, vysokú 30 až 50 cm. Listy sú čiarkovité, zahrotené a kratšie ako stonku. V prvom roku vytvára cibuľu ako zásobný orgán, v nasledujúcich rokoch kvety a semeno. Zelenkasté kvety sa vyvíjajú v bohatom okolíku do guľovitého tvaru. U niektorých odrôd rastú na stopkách kvetov aj pacibuľky. Plody cibule sú okrúhle lobolky. Cibuľa a jej odrody kvitnú väčšinou v druhom, niektoré až v treťom roku po vysiatí. Existuje niekoľko druhov cibule, ktoré sa odlišujú farbou, tvarom, textúrou av neposlednom rade aj chuťou.

Je jednou zo základných zelenín, ktorá je známa a bohato používaná v súčasnosti, ale aj v dávnej či menej dávnej minulosti. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie. V oblasti severozápadnej Indie, Afganistanu a Uzbekistanu ju začali pestovať už asi v 3. roku. tisícročia pr. nl. l., takže je známa a pestovaná už viac ako 5000 rokov. Vo všetkých krajinách, kde sa v staroveku používala medicína, bola cibuľa obľúbeným liečivým prostriedkom: v Číne, Indii aj na Blízkom východe. Do Európy sa pravdepodobne dostala vďaka Rimanom.

Cibuľa je jednou z najnutnejších a najchutnejších ingrediencií, s ktorými môžeme variť, dusiť, piecť, grilovať, smažiť, zavárať či sušiť. Používa sa celá či polená, krájaná na drobné či väčšie kúsky alebo opasky či štvrtinky. Používa sa surová v šalátoch či ako príloha, do polievok, hlavných jedál, chleba, pečiva či v dezertoch, ale aj ako korenie. Cibuľa je známa tým, že ponúka celý rad zdravotných výhod – môže posilniť imunitný systém, regulovať hladinu cukru v krvi a dokonca udržať cholesterol pod kontrolou. Podporuje vylučovanie žalúdočných štiav, tráviace pochody a stráviteľnosť potravy. Ovplyvňuje tiež črevnú mikroflóru a podporuje chuť do jedla.

Odrody cibule

Žltá cibuľa – delí sa na jarné a jesenné odrody. Jednou z jej predností je vyrovnaná trpko sladká chuť, ktorá varením stráca na intenzite. Obvykle dosahuje veľkosť päste. Šupka je pomerne tvrdá a jednotlivé vrstvy sú šťavnaté, mäsité. Čím je mladšia, tým je pikantnejšia.
Červená cibuľa – je typické purpurovo červenej farby vyniká aj väčším množstvom účinných látok ako jej príbuzných, preto sa odporúča jej konzumácia v surovom stave a najmä do šalátov a ako obloha. Varením prichádza o lákavé sfarbenie. Príliš intenzívnu chuť je možné odstrániť aj tým, že pred podávaním ju namočíme do vody.
Biela cibuľa – je obvykle ostrejšia ako žltá, a pravdepodobne preto je rozšírená najmä v Mexiku a mexických receptoch. V štátoch Južnej Ameriky tvorí základ takmer každého jedla a svojou chuťou. Jednotlivé vrstvy cibule sú jemnejšie a tenšie, než u ostatných druhov a často sa podáva mletá, najmä ako súčasť surovej salsy a čatní.
Šalotka – má vyšší obsah cukru a hodí sa predovšetkým na priamu konzumáciu, ale používa sa aj v bežnom varení. Je to vlastne poddruh cibule, ktorý po odstránení vrchnej šupky tvorí niekoľko menších cibuliek. Vo svetovej kuchyni sa využívajú francúzske šalotky označované ako najchutnejšie sú ružové, málo pikantné a veľmi voňavé. Holandské sú najbežnejšie, hodia sa najmä do omáčok. Thajský typ je intenzívne štipľavý a tvorí súčasť koreniacich zmesí.
Perlovka – tvorí prechod medzi cibuľou a pórom. Nie je síce vhodná na dlhšie skladovanie, ale nemusí sa lúpať, a preto si zachováva maximum živín. Naložená v sladkokyslom náleve je považovaná za lahôdku.
Jarná cibuľka – nazývaná aj lahôdková cibuľka nie je samostatným druhom cibule. Dá sa vypestovať z akéhokoľvek druhu cibule, pričom rozhodujúcim je čas zberu – ideálny do ôsmich týždňov od výsevu. Jarná cibuľka má jemnú chuť a je vhodná na varenie, či už do šalátov, na chlieb alebo ako súčasť oblohy jedál. Jarnú cibuľku však nie je vhodné dlho skladovať, treba ju čo najskôr po zbere spracovať.

Pestovanie cibule

Sadenie cibule: Cibuľa má v obľube slnko a pôdu , ktorá sa dobre zahrieva. Najlepšie sa jej darí na ľahších piesočnato -hlinitých pôdach , dostatočne zásobených živinami a dostatočne vlhkých. V takých podmienkach vypestovaná cibuľa poteší jemnou a sladkastou chuťou. Príliš ťažké ílovité pôdy sú na pestovanie cibule nevhodné, pretože v nich bude cibuľa horšie vyzrievať.

Cibuľa sa v našich klimatických podmienkach pestuje ako zelenina zo semena alebo zo sadzačky , mladej cibuľky. Pestovanie zo semena zaručí pri správnom skladovaní cibule dlhšiu trvanlivosť a pri pestovaní väčšiu odolnosť voči vybehnutiu cibule do kvetu.

Kedy sa vsádza cibuľa

Semená cibule sa vysievajú na jar , koncom marca až začiatkom apríla, do riadkov vzdialených od seba 20 cm a do hĺbky 1 – 1,5 cm . Neskôr rastliny pretrháme na vzdialenosť 7 cm. V prvom roku sa zo semien vyvinú rastliny s malými cibuľkami. Po zaschnutí vňate – približne koncom augusta – sa cibuľky vyberú z pôdy, zbavia zvyškov stonky a nechajú usušiť. Tak získame cibuľu sadzačku.

V teplejších oblastiach je možné cibuľu (sadzačku) vsádzať už koncom augusta . Ide o tzv. jesennú výsadbu. Vzhľadom na slabé mrazy by mala rastlina prezimovať a na jar začať čo najskôr rásť. V tomto prípade začína dozrievať už v máji ako jarná cibuľka a do celkovej zrelosti prichádza v júli .

Oveľa častejšie sa cibuľa vsádza na jar . Možno tak urobiť už koncom februára , pokiaľ to situácia v záhrade dovolí. Sadíme do riadkov 15 – 20 cm vzdialených od seba a do hĺbka by sa mala pohybovať od 1 – 2 cm . Po vzídení cibule ju pretrháme na vzdialenosť 5 – 7 cm . Počas vegetácie udržujeme v nezaburinenom stave a podľa potreby zavlažujeme.

Hnojenie cibule

Pestovanie cibule, či už na jar alebo na jeseň, začína dobre odvodnenou, kyprou a úrodnou pôdou. Zhutnená, kamenistá alebo ílovitá pôda neprospieva rastu cibule. Preto pri ťažkej a ílovitej pôde pridajte do nej vyzretý kompost. Zlepší ako výživnosť, tak aj štruktúru pôdy. Nikdy však na hnojenie cibule nepoužívajte čerstvý hnoj a chlorid draselný, došlo by k spáleniu cibule.

Pri výsadbe cibule či už zo semienka alebo sadzačky zapracujte do pôdy hnojivo na cibuľu . My odporúčame Hnojík , ktorý je hmyzím trusom, organickým, vyváženým hnojivom, vhodným v každej fáze rastu, s repelentným účinkom na škodcov . V dodávaní živín s pomocou hnojiva na cibuľu pokračujte aj nasledujúcich týždňoch, aby ste získali výživnú a bohatú úrodu cibule. K ciulke stačí štipka hnojiva. Nezabúdajme že sa jedná o druhú trať a tam stačí prihnojovať sporadicky. Za celý rok stačí ľahučko prihnojiť max 4x.

Keď sa cibule začnú vyvíjať, zamulčujte ich tenkou 0,5 cm vrstvou slamy (na jeseň sa hodí aj rozdrvené lístie). Mulčovanie pomôže udržať vlhkosť , potlačiť burinu a umožní cirkuláciu vzduchu . Vznikajúce cibule nezakrývajte. Všeobecne platí, že ak sa použije mulč, rastliny cibule potrebujú menšiu zálievku. Stačí približne 2 cm vody na štvorcový meter týždenne , vrátane dažďovej vody. Ak chcete, aby cibuľa bola sladšia, zalievajte viac. Ako zálievku je vhodné použiť výluh z Hnojíčka , vďaka čomu cibuľu dodáte ako vodu, tak aj živiny. Pravidelná zálievka a hnojenie pomôžu predísť stavu, kedy stresovaná rastlina urýchli vývoj kvetov.

Hnojenie cibule ukončite, keď cibuľa vytlačí pôdu a začne sa vytvárať cibuľa.

Hnojenie záhradných rastlín

Kedy sa zbiera cibuľa

Kedy sa žne cibuľa? To je otázka, ktorú si mnohí kladú. Cibuľu zbierame v čase, keď vňať zožltne a stonka začína klesať k zemi . Vytrhané rastliny necháme dosušiť . Vňať treba odrezať aspoň 4 cm nad špičkou cibule. Odstránime aj korienky (asi na 0,5 cm) a poukladáme cibuľu. do nízkej prepravky. Cibuľa sa skladuje vo vzdušnej, suchej, ideálne tmavej miestnosti, chránenej pred mrazom. Pokiaľ jej nedoprajeme vhodné podmienky na skladovanie, začne hniť.

Druhý spôsob skladovania cibule pôsobí aj dekoračne. Jednotlivé hlávky cibule zapletieme do vrkoča a zavesíme na stenu

Choroby a skúdcovia

– OCHORENIA CIBUĽA:

Plieseň cibuľová (Peronospora destructor )
Botrytída listov ( Botrytis squamosa )
Biela skleróciová hniloba ( Sclerotium cepivorum Berk.)
Sivá krčková hniloba ( Botritis allii )
Alternaria škvrnitosť a hniloba ( Alternaria porri )
Mokrá hniloba cibule ( Ervinia carotovora )
Fuzáriová hniloba cibuľa ( Fusarium oxysporum )
Fytoftórová škvrnitosť ( Phytophthora porri )
z vírových chorôb – žltá prúžkovitosť cibule ( Onion yellow dwarf virus, OYD)

– ŽIVOČÍŠNE ŠKODCOVIA:

Vrtalka pórová ( Napomyza gymnostoma Loew)
Kvetárka cibuľová ( Delia antiqua Meig.)
Háďatko zhubné ( Ditylenchus dipsaciu Kühn.)
Krytonosec cibuľový ( Ceutorrhynchus saturalis Fabr .)
Molica cesnaková ( Acrolepia assectella Zell.)

V prípade výskytu niektorého vyššie uvedeného škodcu, je možné aplikovať Hnojík, hnojivo na cibuľu, ako na výživu a podporu imunity rastlín (aj v boji proti ochoreniam), tak aj vďaka jeho repelentným vlastnostiam na boj proti škodcom. Návod ako aplikovať Hnojík u napadnutých rastlín nájdete tu:

Hnojenie organickým hnojivom .